Tinktúry z bylín obsahujú aktívne látky z bylín, ktoré sa vymacerujú z rastliny pomocou liehu a iných rozpúšťadiel. Liečba pomocou tinktúr z bylín je mimoriadne šetrná a účinná, nezanecháva v tele žiadny „odpad“. Je úspešná nielen pri liečení konkrétnych chorôb, ale je tiež vhodná ako preventívny prostriedok pre zdravého človeka.
Práve tieto pupene, puky a mladé výhonky v sebe obsahujú jedinečné informácie a obsahujú najviac účinných liečivých látok z celej rastliny. Naviac široko pôsobia na náš organizmus. Dodávajú mu jedinečné liečebné látky – minerály, vitamíny, stopové prvky a sú tiež zdrojom silného antioxidantu resveratrolu.
Zameriavam sa na výrobu :
– tinktúr jednodruhových a viacdruhových
– tinktúry z púčikov – gemmoterapia
– homeopaticky spracované tinktúry fytoinformačné
Všetky tinktúry sú v kvalite BIO. Tinktúry sú vyrábané aj v bezalkoholovej forme.
Byliny, sú vo farmaceutickej kvalite pod laboratórnym dozorom, aby sa sledoval potrebný obsah účinných látok a zároveň sa eliminovali nežiaduce účinky.
Tinktúry sú pripravované v laboratóriu v súlade so Slovenským liekopisom a Farmaceutickým kódexom, pri výrobe sú dodržané všetky podmienky Správnej lekárenskej praxe a požiadavky na správnu výrobnú prax – vyhláška č. 129/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o požiadavkách na správnu lekárenskú prax.
Vyhláška č. 128/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o požiadavkách na správnu výrobnú prax
Tinktúry na vnútorné užívanie, sú pripravované výhradne farmaceutom, ktorý má v rámci ukončeného štúdia v obore farmácia erudované znalosti z Farmakognózie.
Čo je to Farmakognózia ?
Je to veda o liečivách prírodného pôvodu používaných v humánnej a veterinárnej medicíne.
Zaoberá sa vyhľadávaním, získavaním a skúmaním rastlín, ich liečebným využitím a technológiou liečivých rastlín.
Učí vyhľadávať a poznávať zdroje týchto liečiv, mechanizmus ich tvorby, štruktúru a stabilitu. Ako aplikovaná veda využíva poznatky základných biologických, chemických a fyzikálnych vedných disciplín.
Vznik a vývoj farmakognózie
Už v dobách Akkadijcov (2600 pred Kr.),či Babylónčanov (1950 pred Kr.) boli známe mnohé liečivé rastliny, z ktorých sa empirickou formou šťastných náhod i tragických omylov postupne vytvorila skupina liečivých rastlín. Z roku 2200 pred Kr. pochádzajú hlinené dosky, ktoré obsahovali zoznam okolo 120 minerálov a 250 rastlinných drog (fenikel, blen, mak, myrhovník, tymian, ďumbier).
Z obdobia starého Egypta treba spomenúť napríklad Kahunov papyrus (2000 pred Kr.), Smithov papyrus (1650 pred Kr.), či Ebersov papyrus (1550 pred Kr.), ktorý obsahoval 877 liečivých receptov (Aloe, borievka, fenikel, ópium,ricín, sena).
Za zakladateľov odbornejšieho štúdia liečivých rastlín v Európe sú pokladaní starí Gréci a Rimania. Diskoirides Pedanios (78 po Kr.) bol prvým učiteľom o liečivých rastlinách v tej dobe. Jeho dielo De Materia Medica obsahuje viac ako 500 liečivých rastlín a drog zoradených do akéhosi prirodzeného systému. Popisuje meno, prípadne rastlinné synonymá, botanický popis, pôsobenie, použitie, nežiaduce účinky, dávkovanie, zber, skladovanie, zámeny, čistotu, použitie vo veterinárstve a obsahuje aj kresby. Toto dielo bolo v 15. storočí hlavnou autoritou v botanike a medicíne.
V období raného feudalizmu boli poskytovateľmi liečebnej starostlivosti najmä mnísi, ktorí vo svojich kláštorných záhradách pestovali mnohé liečivé rastliny (mäta, šalvia, ruta).
Súčasne s veľkými zemepisnými objavmi a cestami do Indie či Ameriky sa do Európy doviezli mnohé liečivé rastliny, ktoré sa v terapii používajú dodnes.
Po vynájdení kníhtlače sa začali poznatky o liečivých rastlinách šíriť aj prostredníctvom vydávaných herbárov. Autorom najrozšírenejšieho herbára bol Andrea Pietro Mathioli (1501 – 1577). V roku 1793 vyšla po slovensky písaná kniha o liečivých rastlinách Malí Zelinkár od Juraja Fándlyho, z novších treba spomenúť napríklad Slovenský herbár botanika J. Futáka z roku 1946.
Medzníkom pre prírodné vedy bolo zostrojenie mikroskopu, ktoré umožnilo pozorovanie nových štruktúr a detailov.
Najslávnejším obdobím pre farmakognóziu a farmáciu bol prelom 18. a 19. storočia, pričom mnohí bádatelia boli lekárnici (napr. F. W. A. Serturner – objaviteľ morfínu, J. Pelletier – objaviteľ chinínu, strychnínu a iných látok, A. S. Margraf zase objavil sacharózu v cukrovej repe).
Diferenciácia farmakognózie ako vedného odboru nastala až v 19. storočí a to vyčlenením sa z predmetu označovaného ako materia medica. Farmakognózia sa v minulosti zaoberala poznávaním všetkých liečiv, pričom prevládali liečivá prírodného pôvodu – tie sú náplňou farmakognózie dodnes.
Gemmoterapia je bylinná liečba púčikmi z rastlín. Hovorí sa o nej ako o prírodnej liečbe 3. tisícročia. Gemmoterapia má neuveriteľné priaznivé účinky na ľudský organizmus.
Považuje sa za modernú a zároveň v súčasnosti najúčinnejšiu formu fytoterapie.
Rastlina v púčikoch prechováva svoj najcennejší genetický potenciál, preto v nich zhromažďuje najcennejšie látky, ktoré telo zotavujú a súčasne vytvárajú aj obranný mechanismus – prevenciu proti chorobám.
Extrakty z púčikov preto obsahujú mimoriadne hodnotné a unikátne látky, ktoré sa v inej časti rastliny nevyskytujú. Sú to rôzne hormóny, enzýmy, minerály, stopové prvky, vitamíny a ďalšie látky, ktorých má ľudské telo skoro vždy nedostatok. Laicky povedané, púčiky obsahujú silu budúceho kvetu, koreňa a celej rastliny, či byliny. Preto sú gemmoterapeutiká také mimoriadne účinné.
Gemmoterapia prináša pozoruhodné výsledky i pri ťažko liečiteľných chorobách, napr. pri borelióze, pri rôznych krvných a nervových ochoreniach. Aktivizujú, harmonizujú, podporujú, ukľudňujú psychiku ale aj celé fyzické telo človeka.
Kombináciou rôznych tinktúr na základe dlhoročných skúseností vznikli tzv. „kúry“, sú to zostavy tinktúr zložené z niekoľkých tinktúr bylinných aj z tinktúr z púčikov. Spoločne komplexne pôsobia na organizmus, liečia a zlepšujú zdravotný stav pacienta.
Pri vývoji a výrobe sa používajú najmodernejšie poznatky a výskumy z alternatívnej medicíny a bylinnej liečby. Zber takto vypestovaných bylín sa uskutočňuje v optimálnej dobe tak, aby si uchovali maximum účinných látok. Prísnej kontrole podlieha aj výroba tinktúr a ich uskladnenie.
Gemmoterapeutiká sú pripravované v laboratóriu v súlade so Slovenským liekopisom a Farmaceutickým kódexom, pri výrobe sú dodržané všetky podmienky Správnej lekárenskej praxe a požiadavky na správnu výrobnú prax – vyhláška č. 129/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o požiadavkách na správnu lekárenskú prax.
Vyhláška č. 128/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o požiadavkách na správnu výrobnú prax
Tinktúry na vnútorné užívanie, sú pripravované výhradne farmaceutom, ktorý má v rámci ukončeného štúdia v obore Farmácia erudované znalosti z Farmakognózie.